San Francisco Armory: susedia protestovali proti pornu, o jedenásť rokov stáli v daždi na výpredaj rekvizít

Veľa ľudí pozná San Francisco Armory bez toho, aby vedeli, ako sa budova na rohu Mission Street a 14th Street volá. Masívna tehlová pevnosť sa celé roky objavovala vo videách Kink.com a pre časť internetovej generácie sa stala poznávacím znamením BDSM pornografie. Keď ju Peter Acworth koncom roka 2006 kúpil za 14,5 milióna dolárov, našiel približne 200 000 štvorcových stôp priestoru s rozbitými oknami, graffiti a vlhkými pivnicami. O desať rokov neskôr sa Armory spájala s Kink.com tak silno, že jej zostala prezývka Kink Castle.

Budova bola desaťročia bez stabilného využitia a niekoľko plánov na jej záchranu či prestavbu skončilo skôr, než sa začali. Acworth v nej videl filmové štúdio, kancelárie, dielne aj sklady pod jednou strechou. Pornografický režisér James Mogul pri jednej z prvých obhliadok chodil po starej kotolni, telocvični a priemyselných miestnostiach a zisťoval, že veľkú časť kulís už zariadila samotná ruina. Holé múry, potrubia, masívne stroje a tmavé podzemie stačilo vyčistiť, nasvietiť a postaviť pred ne kameru.

Kým susedia protestovali, vnútri sa už nakrúcalo

Vo februári 2007 stálo pred Armory približne päťdesiat demonštrantov s transparentmi „Shut it Down“ a „Stop Sex-ploitation“. Miestni aktivisti hovorili o degradácii, násilí v pornografii a o nevhodnosti štúdia v štvrti so školami, kostolmi, komunitnými centrami a rodinným bývaním. Kink.com medzitým oznámil, že v budove už stihol natočiť tri videá. Dve vznikli v starej kotolni a pri ďalšom natáčaní bola performerka a režisérka Princess Donna zavesená vysoko nad obrovským Drill Courtom.

Prvý praktický problém novej pornografickej fabriky bol oveľa prozaickejší než protesty pred bránou. Armory bola v zime taká studená, že Kink musel dokúpiť prenosné ohrievače, aby medzi zábermi nezamŕzali účinkujúci. Hrubé múry zároveň fungovali presne tak, ako Acworth potreboval: susedia netušili, že sa za nimi už nakrúca, kým to firma sama verejne neoznámila.

Acworth začínal v roku 1997 s Hogtied.com a prvé bondage videá vyrábal v prenajatých priestoroch. Z jedného webu postupne vyrástla sieť úzko zameraných značiek ako Sex and Submission, Fucking Machines, Public Disgrace, The Training of O, Men in Pain či The Upper Floor. Armory umožnila sústrediť produkciu na jednom mieste a pritom každému projektu ponechať vlastný vizuálny svet. V najrušnejšom období sa v budove vyrábali desiatky filmov mesačne; ešte v roku 2016 ich firma podľa neskorších údajov produkovala približne osemdesiat za mesiac.

Pevnosť plná ciel, ordinácií a strojov

Časť scén vznikala v pôvodných miestnostiach a ďalšie si Kink vybudoval podľa potrieb jednotlivých sérií. V Armory sa objavili policajné cely, vypolstrovaná miestnosť, lekárska ordinácia, sauna, bar, školská trieda, výsluchová miestnosť, priemyselné dungeony aj dekorácie pripomínajúce sci-fi hangár. Niektoré sety vydržali roky a stali sa okamžite rozpoznateľné pre pravidelných divákov. Iné sa postavili na konkrétne natáčanie, po ktorom ich dielne rozobrali a materiál použili znova.

Budovou prešli známe mená americkej pornografie aj sanfranciskej BDSM scény. Princess Donna v Kink pôsobila ako performerka aj režisérka, Lorelei Lee tam pracovala dlhé roky a Madison Young spájala účinkovanie s réžiou a sexuálnym vzdelávaním. Pred kamerami sa objavovali aj James Deen, India Summer a množstvo ďalších profesionálnych performerov. Veľké množstvo produkcie zároveň vytvorilo skupinu stálych technikov, kameramanov, staviteľov dekorácií, režisérov a ľudí, ktorí sa starali o rekvizity a prevádzku priestorov.

Dobové reportáže ukazujú, ako ľahko sa hranica medzi štúdiom a miestnou sexuálnou scénou rozmazávala. Mission Local sa v roku 2011 dostal na nakrúcanie série Public Disgrace, na ktoré prišlo približne sto pozvaných hostí. Pri vstupe sa kontrolovali doklady a podpisovali formuláre, potom publikum zišlo do bývalej telocvične v podzemí. Hostia tvorili komparz a časť z nich sa podľa pravidiel produkcie mohla zapojiť do natáčania; jeden miestny prominent po spoznaní reportéra radšej odišiel.

Podobný princíp využil film An Open Invitation: A Real Swingers Party in San Francisco. India Summer a James Deen tvorili hlavnú dvojicu, medzi profesionálnymi účinkujúcimi bola aj Lorelei Lee a produkcia pracovala so skutočnými členmi swingers komunity zo San Francisca. Film využíval priestory The Upper Floor, ktoré Kink zariadil ako dekadentný salón a BDSM klub. Armory tu fungovala súčasne ako kulisa, pracovisko aj miesto, kam sa časť miestnej sexuálnej subkultúry dostala priamo pred kameru.

Štyri dni v Armory a verejnosť za dverami

Séria The Training of O využívala budovu ešte intenzívnejšie. V roku 2008 Kink vysielal štvordňový program, v ktorom sa Princess Donna po rokoch v dominantnej úlohe objavila v opačnej pozícii spolu s Lorelei Lee. Koncept potreboval uzavreté prostredie s množstvom miestností a technického zázemia, takže gigantická Armory sa dala používať ako celý filmový svet bez potreby presúvať produkciu po meste. Práve takéto projekty postupne premenili konkrétne chodby, cely a pivnice na kulisy, ktoré diváci Kink spoznávali naprieč rôznymi sériami.

Kink začal do budovy púšťať aj ľudí, ktorí s pornografiou profesionálne nič nemali. Platené prehliadky viedli cez pivnice, sety, sklady a dielne a sprievodcovia vysvetľovali, ako sa scény pripravujú a čo sa deje mimo záberu. Armory sa objavovala vo fotografických projektoch, reportážach a dokumentoch; režisérka Christina Voros tam nakrútila dokument Kink, ktorý produkoval James Franco a neskôr sa premietal na Sundance. Verejnosť tak mohla počas dňa prechádzať priestormi, ktoré sa o niekoľko hodín znovu používali na pornografické natáčanie.

Otvorenosť zároveň vystavila Kink väčšej kontrole. Firma riešila spory s kalifornskými úradmi o bezpečnosť pri práci a koncom roka 2015 prerušila spoluprácu s Jamesom Deenom po obvineniach viacerých performeriek zo sexuálneho násilia; časť uvádzaných incidentov sa mala odohrať v Armory. Kink následne upravil pravidlá súhlasu, prerušovania scén a hlásenia problémov. Obdobie Armory preto nemožno zredukovať na nostalgickú legendu o sexuálne slobodnom San Franciscu, pretože práve v týchto priestoroch sa odohrávali aj konflikty okolo hraníc, pracovných podmienok a moci v pornografickom priemysle.

Protestujúci sused po šiestich rokoch otočil

Najzaujímavejšia zmena sa medzičasom odohrávala pred budovou. Roberto Hernandez patril v roku 2007 medzi miestnych organizátorov, ktorí proti Kink.com protestovali, a po prvých správach o nakrúcaní zvažoval ďalší odpor. Keď sa ho Mission Local v roku 2013 pýtal na fungovanie Armory, hodnotil firmu podstatne priaznivejšie. Podľa neho udržiavala okolie čisté, pornografickú produkciu držala za múrmi a hlavné obavy susedov sa počas rokov nenaplnili.

V tom čase už Acworth pripravoval 40 000 štvorcových stôp veľký Drill Court na športové, umelecké, vzdelávacie a komunitné podujatia. Hernandez tento plán označil za dobrý a podporil aj zvýhodnené podmienky pre miestne neziskové organizácie. Do Armory sa presťahoval San Francisco Anarchist Book Fair, konali sa tam verejné prehliadky, večierky, športové akcie a ďalšie programy, ktoré so samotnou produkciou Kink nesúviseli. Budova, pred ktorou sa ešte nedávno demonštrovalo proti pornografii, začínala fungovať ako jeden z veľkých eventových priestorov Mission District.

Táto premena mala aj zvláštnu praktickú stránku. Pornografické natáčanie sa odohrávalo za hrubými stenami a z ulice bolo väčšinu času neviditeľné. Bežný sused nemusel vedieť, či sa práve v pivnici používa klietka, lekárska ordinácia alebo priemyselný stroj, pretože po skončení pracovného dňa z budovy odišlo niekoľko desiatok ľudí. Verejné akcie priviedli naraz tisíce návštevníkov a ich prítomnosť sa začala prelievať aj do okolitých ulíc.

Po desiatich rokoch porna začali susedom prekážať basy

V roku 2016 chcel Kink z Drill Courtu vytvoriť plnohodnotnú koncertnú halu s kapacitou približne 4 000 ľudí. Na rokovaniach so susedmi sa objavili sťažnosti na nočný hluk, basy rozvibrujúce okná, fľaše, odpad a návštevníkov zostávajúcich po skončení akcií v uliciach. Jedna z obyvateliek opisovala ľudí majúcich sex vo vchodoch domov, ďalší upozorňovali na davy čakajúce do rána na otvorenie BART-u. Spor sa už netočil okolo toho, čo Kink nakrúca v pivnici, ale okolo tisícov oblečených ľudí, ktorých po koncerte vypustí na ulicu.

Mestská Entertainment Commission napokon Armory schválila plné povolenie na zábavnú prevádzku hlasovaním 4 : 2 a stanovila podmienky pre bezpečnosť a organizáciu akcií. Kink riešil odhlučnenie, strážnu službu aj rozptyl návštevníkov po skončení koncertov. Desať rokov po transparentoch proti bondage videám sa tak v susedských debatách riešili predovšetkým dunivé basy a nočný neporiadok. Pornografia sa počas rokov stala predvídateľnou súčasťou budovy a jej najväčšou výhodou pre okolie bolo, že zostávala za stenou.

Porno odišlo, rekvizity zostali

Koniec filmovej výroby prišiel z ekonomickej strany. Bezplatné tube stránky postupne rozobrali model platených predplatných, na ktorom Kink vyrástol, a medzi rokmi 2013 a 2016 klesol počet členov približne z 50 000 na 30 000. Tržby firmy sa podľa Acwortha za rovnaké obdobie prepadli o polovicu a časť produkcie sa začala presúvať mimo San Francisca. Vo februári 2017 sa pravidelné nakrúcanie v Armory skončilo a režiséri odchádzali do Nevady, južnej Kalifornie alebo do iných častí Bay Area.

Po desiatich rokoch zostali v skladoch tisíce predmetov, ktoré už nebolo dôvod držať. Kink preto rozbehol sériu výpredajov, na ktorých sa vedľa normálneho nábytku, starožitností a umeleckých predmetov objavovali klietky, putá, reťaze, fetish rakvy, matrac s reťazami, sex stroje, figuríny, kostýmy, zubárske a gynekologické kreslá či lustre poskladané z reťazí. Časť zariadenia mala za sebou roky pred kamerami, ďalšie kúsky slúžili ako dekorácie v miestnostiach, ktorými počas prehliadok prešli tisíce návštevníkov. Z filmového štúdia sa na pár dní stal bazár, kde sa desaťročie internetovej pornografie rozpredávalo po jednotlivých kusoch.

Samotná Armory sa začiatkom roka 2018 predala za 65 miliónov dolárov, viac než štvornásobok ceny, ktorú za ňu Acworth zaplatil v roku 2006. Pred definitívnym vysťahovaním nasledoval ešte veľký aprílový výpredaj. Medzi najfotografovanejšími predmetmi bolo približne šesť stôp vysoké ľudské škrečkovské koleso, ktoré si jeden pár odniesol za 400 dolárov; drevený bondage rack bol na ďalší deň ponúkaný za 385 dolárov. Vedľa nich sa predával klavír, historický nábytok, veterinárny pitevný stôl, umelecké diela a ďalšie veci, pri ktorých nový majiteľ často ani nemusel vedieť, v akej scéne sa kedysi objavili.

Prvý deň výpredaja pršalo a záujem bol taký veľký, že organizátor ho neskôr opísal ako davovú scénu. Ľudia čakali pod dáždnikmi pred budovou, aby sa dostali k zvyškom zariadenia skôr než ostatní, a veľká časť ponuky zmizla počas prvých hodín. V roku 2007 stáli pred Armory premoknutí ľudia s transparentmi a žiadali, aby Kink.com odišiel. O jedenásť rokov neskôr sa pred tou istou bránou vytvoril ďalší rad v daždi a tentoraz ľudia čakali, aby si z Kink.com mohli niečo odniesť domov.