Bozk smrti

Cintorín Poblenou, známy aj ako Cementiri de l’Est (východný cintorín), bol prvým cintorínom, ktorý bol vybudovaný mimo mestských hradieb v stredovekej Barcelone po zrušení farských hrobov. V súčasnosti, navrhnutý v roku 1819 talianskym architektom Antoniom Ginesim po tom, čo napoleonské vojská zničili starý cintorín, spadá dovnútra hraníc mesta.

Najobľúbenejší hosť na cintoríne nie je práve medzi okázalými mauzóleami, ale uprostred skromných výklenkov. Popri typických anjeloch strážnych a iných smútočných sochách, ktoré zdobia mauzóleum v časti panteónov, sa tu nachádza aj socha s názvom Bozk smrti. Vyniká svojou expresivitou a zmyslom pre makabróznosť: okrídlený kostlivec si alegorickým bozkom berie život mladého mužského tela. Dielo nám odhaľuje toho, komu vzdáva hold: dospievajúceho syna textilného továrnika, ktorý predčasne zomrel.

Francesc Canal zomrel v roku 1899 vo veku 22 rokov, čím predurčil svoju vlastnú smrť. Po jeho smrti sa rozšírila fáma, že kto si pred jeho výklenkom niečo zaželá, tomu sa to splní. Na základe vôle ľudí bol premenený na El Santet (katalánsky mladý svätec) a jeho hrob pôsobil zázračne. O viac ako storočie neskôr nadprirodzenosť tohto hrobu stále pretrváva. Výklenky, ktoré ho obklopujú, ukrývajú objemnú zbierku kvetov, sviečok, votívnych darov, figúrok, gýčových obrázkov a ďalších predmetov. Doska je chránená sklom a štrbina umožňuje vložiť bankovky s požiadavkami návštevníkov.

Romantické, ale desivé súsošie sa pripisuje Jaume Barbovi, hoci iní pripisujú autorstvo inému sochárovi: Joan Fontbernat.