Granja Dulcinea

Keď sa Španieli začiatkom 16. storočia stretli s kakaom v Mexiku, Barcelona sa stala dôležitým tranzitným miestom pre túto surovinu, keď sa dostala do Európy. Ale xocolata, ako sa spracovaná čokoláda nazýva v katalánčine, sa v meste dostala do popredia až o niekoľko sto rokov neskôr.

Nakoniec sa táto ingrediencia stala súčasťou slaných aj sladkých jedál a Barcelona získala veľkú reputáciu vďaka konzumácii aj výrobe čokolády. Najmä ulica Carrer Petritxol v gotickej štvrti mesta sa stala domovom niekoľkých obchodov s čokoládou, ktoré tejto úzkej uličke dali prezývku „Čokoládová ulica“, ktorej históriu opisujú nástenné maľby, ktoré ju lemujú.

Pravdepodobne najznámejšou z nich je Granja Dulcinea, otvorená v roku 1941. Celé generácie miestnych obyvateľov sem chodia piť xocolata a la tassa, horúcu čokoládu katalánskeho typu, tmavú a sýtu, takmer ako čokoládová pena, ale mliečnejšiu a menej hustú ako inde v Španielsku. Ak vám to nestačí, vyberte si dekadentnú horúcu čokoládu suís, „švajčiarsku“, s kopcom bohatej šľahačky, alebo si môžete dať hrnček s hutnými, cukrom posypanými churros – ideálnymi na namáčanie.

Interiér je pôvabne zariadený v tmavom dreve, je tu krb a malý horný balkón a všetci čašníci sú muži. Podáva sa tu aj rôzne pečivo vrátane ensaïmadas, pečiva sefardského židovského pôvodu z Malorky, ktoré je v Barcelone bežné.