Z vtáčej perspektívy pripomínajú ulice tohto mesta základnú dosku počítača. Sieť starostlivo naplánovaných slepých ulíc vystavaných do súbežných liniek vyzerá veľmi úhľadne. Rozvrhnutie ulíc a dopravných spojníc je logické, estetické a pre veľké mesto viac ako vhodné. Chýba tu len jedna vec – ľudia.
V roku 1958 zakúpil profesor sociológie Nat Mendelsohn 324 km² pôdy v Mohavskej púšti. Jeho cieľom bolo založiť ďalšiu významnú kalifornskú metropolu vhodnú pre majiteľov automobilov, ktorý by konkurovala Los Angeles. Mendelsohn zakreslil sieť ulíc, všetky ich pomenoval a dohliadal na ich výstavbu. Ulice obklopovali 32 hektárov rozľahlý park s rybníkom. Modelové domy a architektonické nákresy ukazovali lákavú a dostupnú verziu amerického sna.
V januári 1959 stálo v California City 65 domov. Prvotný prísun obyvateľov však nezahájil vytúženú migračnú vlnu. S postupom rokov sa do mesta pomaly sťahovali ďalšie rodiny, ale väčšina starostlivo naplánovaných ulíc zostávala i po rokoch prázdna. Mendelsohn sa svojich snov vzdal v roku 1969, kedy celý pozemok predal ťažobnej spoločnosti z Denveru.
V roku 1990 malo mesto niečo málo cez 6 000 obyvateľov, v roku 2000 ich tu žilo 8 388. Ako nové veľkomesto California City úplne pohorelo, jeho popraskané, pieskom zanesené ulice však dodnes lákajú dobrodruhov, ktorí sa po tunajších ostrých zatáčkach preháňajú na motorkách a v obytných autách. Teraz v meste býva asi 14 000 ľudí, ale domy sú podivne nerovnomerne rozostavené. Niektoré bloky sú preplnené, v iných stojí napríklad len jediný dom. Všetky sú od seba oddelené ulicami, ktoré vedú na neobývané parcely.
