Saltdale

Väčšina baníkov v Kalifornii na začiatku 19. storočia hľadala zlato, ale toto osamelé mesto v Mohavskej púšti sa dostalo na mapu vďaka prítomnosti iného druhu vzácnej suroviny – soli. Teraz táto soľ zničila takmer všetky stopy po krátkej existencii tohto odľahlého mesta.

Mesto s príznačným názvom Saltdale bolo založené v roku 1914 na zber soli z neďalekého suchého jazera Koehn. Suché jazero bolo v skutočnosti vzácnou „vlhkou“ planinou, podmáčanou podzemnou vodou, ktorá prenikala na povrch a po odparovaní vody zanechávala nánosy soli.

Zamestnanci soľného závodu pomáhali tomuto procesu tým, že do jazera čerpali vodu zo studní a potom soľanku odvádzali potrubím do odparovacích nádob, z ktorých sa soľ zbierala. Tento proces bol taký úspešný, že do roku 1915 sa týždenne vyprodukovalo viac ako 700 ton soli. V skutočnosti železnica Southern Pacific nestihla do Saltdale vypraviť dostatok vagónov na to, aby všetko včas odviezla.

Boli to časy prosperity pre Saltdale, ktoré aj v najlepších rokoch zostalo malou a izolovanou osadou pozostávajúcou z niekoľkých domov, mlyna a továrne na zber soli, školy a pošty. Najbližšia nemocnica, policajná stanica a väzenie boli vzdialené niekoľko kilometrov, čo spôsobovalo, že lúpeže boli mimoriadne časté a ženy boli nútené riskovať pôrod doma.

V štyridsiatych rokoch 20. storočia sa obchod so soľou začal oslabovať z viacerých dôvodov, vrátane obdobia rokov s veľmi malým množstvom zrážok. Mlyn bol v 50. rokoch zmodernizovaný a potreboval len málo pracovníkov. Rodiny baníkov sa jedna po druhej sťahovali z mesta. Továreň na soľ bola nakoniec v roku 1975 definitívne zatvorená a Saltdale sa stalo ďalším zabudnutým mestom duchov amerického Západu.

Z opusteného soľného mestečka toho veľa nezostalo, čiastočne vďaka soli, ktorá urýchlila chátranie opustených stavieb. Väčšina z nich sa úplne zrútila a zostali len hrdzavé základy neidentifikovateľných budov spolu s malým úsekom železničnej trate, ktorý sa rozpadol do slanej zeme.