Mesto odpadkov

Južný koniec káhirskej štvrti Manshiyat Naser je známy ako „mesto odpadkov“. Práve sem totiž zberači odpadkov (arabsky zabbaleen) odnášajú smetie z Káhiry. Úzke uličky, budovy i dvory sú plné vriec s odpadom, ktoré čakajú na prebratie.

Hoci počet obyvateľov Káhiry presahuje 17 miliónov ľudí, mesto nemá žiadny systém zvozu odpadu. Miesto toho má však stovky tisíc zberačov na voľnej nohe. Tí boli schopní sa celé desaťročia živiť zberom smetí, ktoré zvážajú na malých nákladných autách alebo rikšiach ťahanými oslami. Vo štvrti potom odpad recyklujú, znovu použijú alebo predajú. Plasty a kovy sa triedia podľa farieb a predávajú do zberu. Zbytky jedla zas dostávajú prasatá.

O zmenu sa egyptská vláda pokúsila v roku 2003, kedy na zvoz odpadkov najala veľké spoločnosti. Experiment sa však nevydaril. Zabbaleeni totiž za malý poplatok odpad vyzdvihujú priamo u jednotlivých domov, podľa nového systému však museli obyvatelia Káhiry svoje odpadky nosiť na zberné miesta. Spoločnosti tak boli v rámci recyklácie omnoho menej úspešné ako zabbaleeni, ktorí dokázali pozbierať a recyklovať o asi 60 percent odpadu viac. Živobytie zberačov bolo znova ohrozené v roku 2009, kedy mestská správa poslala stovky tisíc prasiat z mesta odpadkov na porážku kvôli údajnému strachu zo šírenia prasacej chrípky.

Veľká väčšina zberačov sú koptskí kresťania, ktorí si v krajine s 90% moslimských obyvateľov prešli dlhou perzekúciou, až boli nakoniec vytlačení do mesta odpadkov. Tu si do vápencového úbočia kopcov Mokattam vyryli sedem kostolov.