Monument nezávislosti Turkménska

Monument nezávislosti Turkménska je jedným z najväčších a najextravagantnejších svojho druhu na celom svete. Pamätník s rozlohou viac ako 80 000 m² sa nachádza uprostred upraveného parku s množstvom fontán a bazénov. Vzhľadom na jeho extravaganciu mnohí návštevníci zabúdajú, že sa nachádza uprostred regiónu, ktorý je výrazne postihnutý nedostatkom vody.

Stred monumentu obklopuje 27 komicky vyzerajúcich sôch turkménskych hrdinov a zlatá socha dlhoročného turkménskeho diktátora Nijazova sa hrdo týči pred niečím, čo vyzerá ako kupola, na ktorej vrchole sa týči veža pripomínajúca minaret. Veža je tiež zdobená zlatom a na jej vrchole sa nachádza vyhliadková plošina, ako aj Múzeum turkménskych hodnôt s čudným názvom (ktoré nie je ničím iným, len skromnou a mimoriadne predraženou etnografickou zbierkou) v kupole pod ňou.

Čo presne je na tejto pamiatke tak prehnane oslavované, však zostáva nejasné. Zobrazuje nezávislosť krajiny ako obrovské úsilie po ťažkom boji, aby sa konečne oslobodila. Mnohí sa však domnievajú, že v skutočnosti Turkménsko vôbec netúžilo získať nezávislosť, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.

Nijazov (ktorý bol na čele krajiny už pred rozpadom ZSSR) sa spočiatku dôrazne staval proti rozpadu ZSSR a presadzoval skôr reformovaný Sovietsky zväz než veľký počet nezávislých štátov. Práve keď bolo zrejmé, že Sovietsky zväz skončil, Nijazov otočil o 180 stupňov a v snahe udržať si kontrolu nad politikou v Turkménsku pred tým, ako ho zmietla revolúcia, narýchlo vyhlásil nezávislosť krajiny. Nezávislosť bola vyhlásená len dva mesiace predtým, ako padla posledná opona Sovietskeho zväzu.

Nadrozmerný pamätník akoby hrdo pripomínal ťažko vybojovanú nezávislosť s Nijazovom v centre pamätníka a zdanlivo turkménskym hnutím za nezávislosť, hoci v skutočnosti sa snažil zabrániť nezávislosti krajiny, až kým nemal inú možnosť.