Chodník zdravia

Turkménske mesto Ašchabad je pravdepodobne jedným z najzvláštnejších miest na svete. Veľká časť hlavného mesta je dielom dlhoročného totalitného prezidenta Saparmurata Nijazova, ktorý sa preslávil najmä obskúrnymi zákonmi, ktoré vydal, ako napríklad zákaz vstupu psov, používania pier na koncertoch a v cirkuse.

Nemenej bizarné sú architektonické pamiatky, ktoré postavil počas svojej 15-ročnej vlády v hlavnom meste, z ktorých je asi najznámejší Oblúk neutrality. Ďalším z Nijazovových podivných výtvorov je Chodník zdravia, betónové schodisko, ktoré vedie popri pohorí Kopet Dag a ktorého cieľom je zlepšiť zdravotný stav občanov.

Chodník zdravia sú vlastne dva chodníky. Prvý má celkovú dĺžku 8 kilometrov a druhý má celkovú dĺžku 37 kilometrov. Po jej vybudovaní Nijazov nariadil všetkým ministrom, poslancom a štátnym zamestnancom, aby raz ročne absolvovali celú dlhšiu trasu. Očakával tiež, že aj obyvatelia mesta absolvujú túto prechádzku aspoň raz ročne.

Sám Nijazov sledoval, ako jeho zamestnanci začínajú prechádzku, a neskôr priletel na poslednú etapu trasy svojím vrtuľníkom, aby ich pozdravil pri úspešne absolvovanej túre. Argumentoval tým, že jeho srdcová choroba by mu nedovolila absolvovať túto túru osobne. Pri spätnom pohľade pravdepodobne neklamal. Zomrel v roku 2006 na infarkt.

Napriek tomu, že nútil zamestnancov chodiť pre svoje zdravie, nútený pochod bol kontraproduktívny. Túra dlhá 22 kilometrov po betónových schodoch bez jediného zdroja tieňa v jednom z najextrémnejších klimatických pásiem na Zemi je zrejme zdravotným rizikom. Iróniou je, že po každoročnom pochode si mnohí zamestnanci zobrali voľno z práce. Aby bol pochod aspoň trochu vierohodný, vláda začala na kratšej trase vysádzať stromy.