Uprostred vyprahnutej náhornej plošiny Marha, ďaleko od vyasfaltovaných ciest a turistických centier, stojí architektonické zjavenie. Nemecký konceptuálny umelec Hannsjörg Voth tu na okraji Sahary vytvoril dielo, ktoré sa vzpiera akejkoľvek komerčnej logike. Nebeské schody nie sú turistická atrakcia, na ktorú narazíte náhodou. Je to izolovaný monument vyžadujúci cielenú výpravu a jedno z najfascinujúcejších diel európskeho land artu.
56 schodov k oblohe
Stavba z rokov 1980 až 1987 má tvar obrovského trojuholníka týčiaceho sa do výšky 16 metrov. Tvorí ju 56 masívnych schodov, ktoré chránia vysoké bočné steny. Tieto steny sa smerom nahor postupne zužujú, až kým na samom vrchole nevytvoria úzku vertikálnu štrbinu.
Escalier Céleste pôsobí na prvý pohľad ako jednoduchý objekt, no jeho skutočný význam sa odhaľuje až pri fyzickom výstupe. Schody nevedú na žiadnu vyhliadkovú plošinu. Nejde o rozhľadňu. Čím vyššie stúpate, tým viac vám zužujúce sa steny odrezávajú výhľad na okolitú krajinu. Keď prídete na vrchol, horizont úplne zmizne. Zostane len úzky výrez nekonečnej modrej oblohy nad vami. Monument funguje ako observatórium, ktoré nepozoruje hviezdy, ale zameriava pozornosť človeka na jeho vlastné miesto medzi zemou a nebom.
Celoživotná obeta a absolútna nezávislosť
Príbeh za vznikom schodov je rovnako monumentálny ako stavba sama. Hannsjörg Voth dielo nenavrhol od stola v európskom ateliéri. Presťahoval sa priamo do marockej púšte, kde spolu s manželkou, fotografkou Ingrid Amslinger, znášali extrémne letné horúčavy aj piesočné búrky.
Aby si Voth zachoval stopercentnú tvorivú slobodu, odmietal akékoľvek štátne granty či firemný sponzoring. Celú, roky trvajúcu výstavbu financoval výhradne sám, a to predajom svojich detailných architektonických skíc a akvarelov zberateľom umenia.
Tradičná hlina namiesto betónu
Pri stavbe Nebeských schodov nebola použitá žiadna ťažká technika. Voth sa spojil s miestnymi berberskými remeselníkmi z kmeňa Aït Atta, od ktorých si osvojil stáročiami overenú techniku pisé – udupávanie nepálenej hliny zmiešanej so slamou a vodou do dreveného debnenia. Pre Berberov bol nemecký vizionár dlhé roky fascinujúcou, hoci podivnou postavou. Poskytoval im dlhodobú prácu a rešpektoval ich kultúrne dedičstvo tým, že do púšte nepriniesol cudzí betón ani oceľ, ale staval z materiálu, ktorý ponúkala samotná zem.
Zážitok, ktorý si musíte zaslúžiť
Cesta k Nebeským schodom dodnes vyžaduje terénne auto, spoľahlivú navigáciu (alebo miestneho sprievodcu) a ochotu zísť z komfortnej cesty. Nečakajte tu žiadne vstupné, informačné tabule ani stánky so suvenírmi.
Dielo je ponechané napospas púštnemu vetru a erózii, čo je zámernou súčasťou Vothovej filozofie. Pre autora nebol dôležitý len výsledný objekt, ale samotný proces tvorby, ľudská námaha a následný pomalý zánik diela v drsnej prírode. Keď dnes stojíte pod Nebeskými schodmi v absolútnom tichu plošiny Marha, nepozeráte sa len na land art. Pozeráte sa na zhmotnenú ľudskú vytrvalosť.
Spirale d’Or – geometria, ktorá vedie dole
V rokoch 1992 až 1997 Voth pokračoval výstavbou druhého diela s názvom Zlatá špirála (Spirale d’Or). Ide o približne 260 metrov dlhú kamennú rampu postavenú podľa princípov π a zlatého rezu. Špirála pozvoľna stúpa do výšky asi šiestich metrov a z vtáčej perspektívy má tvar mušle Nautilus – archetypu geometrickej dokonalosti.
Na jej vrchole sa však nenachádza výhľad, ale schodisko vedúce nadol, do studne ukrytej v srdci stavby. Po výstupe prichádza zostup. V krajine, kde voda znamená prežitie, sa pozornosť po pohľade k nebu vracia späť k zemi.
Cité d’Orion – mesto hviezd bez obyvateľov
Posledným a zároveň najcharakteristickejším dielom série je Cité d’Orion, navrhnuté v rokoch 1998 až 2003. Súbor veží z nepálenej hliny tvorí presnú projekciu siedmich najvýraznejších hviezd súhvezdia Orion. Počet stavieb, ich rozmery aj vzájomné vzdialenosti zodpovedajú jasnosti a polohe jednotlivých hviezd na oblohe.
Vzniklo tak mesto bez obyvateľov, pozemský odtlačok nočnej oblohy. Aj tu sa opakuje motív studne – vertikály smerom dole – ako pripomienka, že aj v projekte orientovanom na hviezdy zostáva voda a zem základom existencie.
Nebeské zjavenie v púšti
Hannsjörg Voth, jeden z výrazných predstaviteľov land artu, sa pri tvorbe týchto stavieb nechal viesť posadnutosťou nebeským poriadkom a snahou o prepojenie zeme a oblohy. Inšpiráciu čerpal z miestnych stavebných tradícií aj z prostredia púšte, kde má každá forma, tieň a studňa svoj význam.
Všetky diela vznikli z miestnych materiálov a podľa princípov tradičnej architektúry. Nie sú tu preto, aby niečo vysvetľovali. Sú tu preto, aby kládli otázky.
A možno aj preto sa o nich stále vie tak málo.
