Ostrov bábik

Na okraji Mexico City, asi 24 kilometrov od centra tejto rozľahlej metropoly, leží Xochimilco – “miesto, kde rastú kvety” alebo “záhrada kvetov”, ako ho nazývali Aztékovia. Nachádzajú sa tu posledné zvyšky obrovského starobylého systému kanálov, terakotových akvaduktov, desiatok tisíc umelých ostrovov a pávajúcich záhrad zvaných chinampas, ktoré sa v časoch pred príchodom conquistadorov tiahli naprieč celým Mexickým údolím. Španieli túto napoly vodnú ríšu zničili, prehradili rieky a vysušili jazerá, aby mohli postaviť cesty a priblížili tak aztécku ostrovnú metropolu Tenochtitlan Toledu či Seville v Starom svete. To, čo sa im nepodarilo zničiť, muselo odvtedy zápasiť s rastúcou urbanizáciou. Aspoňže dnes už priznali zvyškom kanálov status svetového dedičstva a Chilangos (obyvatelia Mexico City) aj turisti si tu môžu užiť plavbu v drevených loďkách podobných gondolám, ktoré sa nazývajú trajineras, za tónov hudby miestnych mariachi kapiel.

Oveľa modernejším prírastkom v Xochimilcu je desivý Isla de las Muñecas, alebo Ostrov bábik – destinácia, ktorá je zaujímavá práve svojou hrôzostrašnosťou. Na tejto malej chinampe uprostred vôd kanála nenájdete azda jediný strom, z ktorého by nevisela bábika. Z väčšiny konárov ich visí na povrázkoch hneď niekoľko. Na stenách drevenej chatrče bojujú o priestor za vlasy pribité nahé bábiky Barbie, plastoví trolovia a tie najotrhanejšie handrové bábiky, aké svet videl.

Pohľad na bábiky je skutočne desivý a nemenej znepokojivý je aj dôvod, prečo tam sú. Jediný obyvateľ ostrova, pustovník menom Don Julian Santana Barrera, údajne jedného dňa našiel telo dievčatka, ktoré sa utopilo v kanáli. Nasledujúce ráno priplávala na rovnaké miesto na brehu bábika. Pustovník veril, že hračka musí patriť dievčatku, a tak ju zavesil na neďaleký strom na jej pamiatku, a tiež ako talizman, ktorý mal odháňať zlých duchov. Ďalšia bábika, ktorá sa zjavila nasledujúci deň, podľa všetkého zmenila jednorazový prejav úcty na posadnutosť a Don Julian zakrátko lovil v kanáli a prehrabával miestne smetiská, hľadajúc ďalšie bábiky, ktoré by zavesil na stromy a vyzdobil nimi svoje provizórne obydlie. Nechcené bábiky zbieral niekoľko rokov, kým sa chýry o jeho bábikami vyzdobenej chinampe nerozšírili a pri ostrove sa nezačali zastavovať trajineras plné zvedavcov, ktorí mu priniesli do daru ďalšie bábiky. V roku 2001 Dob Julian zomrel. Podľa všetkého sa utopil v kanáli na tom istom mieste, ktoré si pred rokmi vyžiadalo aj život malého dievčatka. Nech už je pravda akákoľvek, na stromoch pribúdajú stále nové a nové bábiky, zatiaľ čo tie staré sa pomaly rozkladajú. Životný cyklus týchto antropomorfných výtvorov sa tak znepokojivo podobá na ten náš.