Keď sa spomenie katedrála v Mexico City, väčšinou sa tým myslí rímskokatolícka Catedral Metropolitana – monumentálna koloniálna stavba postavená na ruinách aztéckych chrámov v Tenochtitláne. Mesto však ukrýva aj ďalšie katedrály. Katedrála Panny Márie z Balvanery (alebo Valvanery) je sídlom maronitskej cirkvi, zatiaľ čo Porta Coeli slúži melkitskému gréckokatolíckemu obradu. Obe cirkvi sú súčasťou východných katolíckych cirkví, ktoré – rovnako ako rímskokatolícka cirkev – sú v plnej jednote s pápežom.
Odlišnosti od rímskeho katolicizmu zahŕňajú napríklad používanie iných liturgických jazykov – u maronitov je to aramejčina, u melkitskej cirkvi gréčtina a arabčina. Práve tieto jazyky naznačujú, prečo má Mexico City dostatočne veľké komunity, aby si vyžadovali vlastné katedrály. Mexiko je totiž domovom veľkej komunity migrantov z Levantu a východného Stredomoria, ktorí sem prišli koncom 19. storočia kvôli perzekúciám kresťanov v Osmanskej ríši. V Mexiku ich často označujú ako „libaneses“ (Libanončania). Pamätné tabule venované významným darcom, ktorí prispeli na reštaurovanie mozaík, nesú mená známych Mexičanov s blízkovýchodným pôvodom, ako napríklad rodiny Kuri a Hajj.
Vo vnútri katedrály sa nachádzajú veľké mozaiky s arabským a gréckym písmom, pripomínajúce výzdobu byzantských chrámov. Aj preto si mnohí návštevníci mylné myslia, že ide o pravoslávny (nekatolícky) chrám. Vzhľadom na jazykovú a obradovú rozmanitosť je zaujímavé, že názov katedrály je po latinsky – Porta Coeli („Brána nebies“) – čo je však výstižné, keďže ju často navštevujú aj rímskokatolíci.
Najvýraznejším prvkom tejto duchovnej vrstvy je zrejme postava Señora del Veneno (Pán jedu).
Táto úchvatná socha ukrižovaného Krista má úplne čiernu postavu, keďže – podľa legendy – jeho farba pochádza z jedu, ktorý mala socha pohltiť. V 18. storočí sa istý Fermín Andueza zbožne modlieval a bozkával nohy (vtedy svetlej) sochy. Jeho obchodný rival mu tam podstrčil jed. Keď sa Andueza sklonil, aby nohy opäť pobozkal, socha sa vraj začala potiť a hýbať, čím mu zachránila život. Socha následne sčernela a bola vyhlásená za zázračnú. Dnes sa originál nachádza v Catedral Metropolitana a v Porta Coeli stojí verná replika, ktorá pripomína zázrak, čo sa údajne stal práve na tomto mieste.
