Pamätník revolúcie Grmeč

V bývalej Juhoslávii bolo za vlády “benevolentného diktátora” Josipa Tita koncom 60. a začiatkom 70. rokov postavených niekoľko pamätníkov alebo “pomníkov”. Sú futuristické, brutalistické a rozprávajú príbehy balkánskych konfliktov.

Účel pamätníkov bol rôznorodý. Po prvé, ich hrubá, betónová konštrukcia mala znamenať odolnosť juhoslovanského komunizmu. Futuristický štýl pomníkov symbolizoval vpred smerujúci optimizmus národa. Samostatne gigantické monumenty pripomínali nejakú udalosť v juhoslovanskej histórii, možno víťazstvo v bitke alebo tragický masaker.

Niektoré z pamätníkov sú stále aktívne; napríklad v Kruševo Makedonium sa nachádza múzeum v jeho útrobách. Iné, ako napríklad pamätník Kosmaj a pamätník baníkov z Mitrovice, boli zanedbané, ale stále sú pravidelne navštevované.

Pomník na vrchu Grmeč je úplne opustený. V jeho puklinách rastie mach a jediný spôsob, ako ho nájsť, je blúdiť lesom, pretože žiadne značky neukazujú smer. Meno architekta sa stratilo do histórie, rovnako ako presná revolúcia, ktorú má rotundový pomník pripomínať.