Práca v pekle: ťažba síry

Síra patrí medzi najdôležitejšie suroviny na svete. V prvom rade sa z nej vyrába kyselina sírová, ktorá sa používa pri výrobe umelých hnojív a streliva, ale veľký úžitok z nej má aj kozmetický a farmaceutický priemysel. Je teda pochopiteľné, že ťažba síry je aj napriek svojej rizikovosti výnosnou činnosťou, z ktorej má Indonézia obrovské štátne príjmy. Na východnej Jáve sa zdá nevyčerpateľným zdrojom tejto nerastnej suroviny sopka Kawah Ijen. Jej kráterové jazero s kilometrovým priemerom má nebezpečne vysoký obsah kyselín a napriek tomu ľudia pracujú v jeho tesnej blízkosti ťažiac žlté kúsky síry v mračne jedovatých plynov. Na miestne pomery je denná mzda 10-12 dolárov za túto zdravie ohrozujúcu prácu výnimočne vysoká, pričom vydolovanú síru musia okrem toho (peši) prevážať na 2- až 3-kilometrové vzdialenosti.

Horúca síra má červenkastú farbu a vyplyvom schladenia sa stáva jasnožltou. Baníci ju nakladajú do košov, leptavá látka im však pri nakladaní a prevoze spôsobuje vážne popáleniny. Kladú si na chrbát až 80- až 90-kilový kôš, s ktorým musia najprv prejsť 300 metrov (do 50- až 60-stupňového svahu) k okraju krátera a následne odtiaľ na miesto zberu. Väčšinou prejdú túto náročnú cestu dvakrát, takže 200 baníkov dokáže denne vydolovať 14 ton síry. Práca je to mimoriadne nebezpečná, za uplynulé štyri desaťročia zahynulo v dôsledku nečakane vyvierajúcich jedovatých plynov viac ako 70 osôb. Vydolovaná síra sa v neďalekom primitívnom závode drví na drobné kúsky, následne sa taví a čistí pomocou filtrov. Takto získaný materiál sa okrem iného využíva v okolitých cukrovaroch na bielenie cukru.