Rozdelený kostol

Ak sa zúčastníte na bohoslužbe v malom rímskokatolíckom kostole Sankt Maria v Liesertale severne od Gmündu v Korutánsku, môže sa vám stať, že farár bude musieť kázanie prerušiť z nezvyčajného dôvodu: Cez stred kostola vedie cesta. Kým farár káže vo svätyni na východnej strane cesty, návštevníci kostola sedia v budove na opačnej strane cesty.

Už v roku 1443 bol na tomto mieste na bývalej rímskej ceste, ktorá viedla do Salzburgu, postavený Marterl (kaplnka ktorá sa stavia pri cestách a chodníkoch na podporu modlitieb). V tom čase bola cesta dôležitou obchodnou cestou z Benátok do Salzburgu a Marterl poskytoval cestujúcim miesto na modlitbu.

V roku 1754 bola svätyňa pri ceste nahradená kaplnkou. Keďže medzi cestou a svahom nebolo veľa miesta, postavili kaplnku so svätyňou asi dva metre nad cestou a veriaci sa zhromažďovali na ulici pred kostolom.

Časom sa istému farárovi uľútostilo nad pútnikmi, ktorí pred ním často stáli v daždi, a dal postaviť dvojpodlažnú stavbu na opačnej strane cesty. V tejto budove sa nachádzajú dve miestnosti so stoličkami a lavicami. Aj táto budova je otvorená smerom k ceste a obe budovy sú zabezpečené kovanými bránami.

Bohoslužby sa teraz konali v dvoch budovách: kňaz stál v jednej a veriaci v druhej. Ak okolo prechádzalo vozidlo, musel kňaz kázeň prerušiť. Do roku 1905 sa to stávalo častejšie, pretože dovtedy bola cesta federálnou cestou. Potom bola postavený obchvat, ktorý existuje dodnes. Ešte aj dnes občas cez kostol prechádza miestna doprava.

O freske vo svätyni sa hovorí, že vznikla podľa návrhu Michelangela. Ten dal náčrt svojmu spoločníkovi Orcielovi dela Volterra, ktorý ho vyfarbil. Tento obraz sa do Gmündu dostal okľukou a bol namaľovaný vo svätyni pri stavbe kostola. Fresku však zničilo počasie. V roku 1861 ju olejom premaľoval rakúsky maliar Josef Messner. Ani tá nevydržala dlho a v roku 1944 bola opätovne premaľovaná, čo zodpovedá originálu.

Ďalšími zvláštnosťami kostola sú nádoba na svätenú vodu v tvare srdca a nápis nad svätyňou, v ktorom je rímskymi číslicami ukrytý rok výstavby protiľahlej časti kostola. Nápis znie: „Durch sein Blut sind wir gerechtfertigt worden“ („Jeho krvou sme ospravedlnení“). Ak pridáte rímske číslice namaľované červenou farbou, dostanete číslo 1784. V klenbe kaplnky sa nachádza malá kresba, ktorá odkazuje na rok 1443 a stavbu Marterlu. Zvláštny pohľad ponúka aj drevená otvorená zvonica a drevená strešná krytina.

Kostolík sa pravidelne renovuje, a tak sa zachoval, hoci dnes sa v ňom koná len niekoľko pravidelných bohoslužieb. O ochranu sa stará mesto Gmünd, pretože v 19. storočí sa predstavitelia obce zaviazali dokumentom, že kostolík zachovajú navždy, a tento dokument je záväzný.