Pod moslimskou štvrťou v jeruzalemskom Starom meste sa nachádzajú doly, ktoré nesú dve mená: Sedechiášová jaskyňa s Šalamúnove doly. Dva názvy majú pôvod v dvoch legendách, ktoré o týchto 228 metrov dlhých jaskynných útvaroch pojednávajú.
Podľa prvej legendy vraj jaskyňami utekal pred Babylončanmi v roku 587 pr. n. l. kráľ Sedechiáš. V tej dobe vraj tunely viedli až do 21 kilometrov vzdialeného Jericha. Babylončania Sedechiáša prenasledovali až do prastarého mesta, kde ho chytili a oslepili. Kvapkajúcej vode v jaskyniach sa tak prezýva Sedechiášove slzy.
Podľa druhej verzie príbehu vraj kráľ Šalamún z kamenia vyťaženého v jaskyniach nechal v 10. storočí pr. n. l. postaviť Šalamúnov chrám.
Ani jednu teóriu sa archeológom nepodarilo preukázať. Podľa zárezov dlát v stenách jaskyne je však pravdepodobné, že slúžili ako zdroj vápenca na stavbu Druhého chrámu kráľa Herodesa Veľkého. Kamene na Západnej stene (Stena nárekov, najposvätnejšie modlitebné miesto židov) tak možno skutočne pochádzajú z tejto jaskyne.
