Múzeum väzňov

Z bývalého hostelu pre pútnikov na Ruskom dvore, ktorí v 19. storočí putovali do Jeruzalema, sa v roku 1920, keď Palestínu ovládlo Anglicko, stalo väzenie. Nasledujúcich 28 rokov tu boli väznení židovskí odporcovia anglickej nadvlády.

Mnohí väzni, ktorí si tu odpykávali svoje tresty, patrili k jednej z troch sionistických polovojenských jednotiek: Hagana, Irgun a Lechi. Tie sa snažili Angličanov vyhnať pomocou bômb, nájazdov a atentátov a získať tak Izrael pre Židov.

Keď Angličania v roku 1948 krajinu opustili, budova bola využívaná pre rôzne účely. V roku 1991 v nej však ministerstvo obrany zariadilo Múzeum väzňov (Museum of the Underground Prisoner).

Podmienky, v ktorých tu boli trestanci držaní, sú verne napodobnené. V miestnostiach sú rozložené rohože a kýbliky a vo väzenskom obuvníctve leží hromada zaprášených topánok. Uprostred popravčej miestnosti visí zo stropu oprátka.

Počas prehliadky sa dozvieš príbeh Moše Barazaniho, ktorý bol obvinený z vraždy, a Me’ira Feinsteina, zatknutého, keď na jeruzalemské vlakové nádražie umiestnil bombu. Obaja boli odsúdení k trestu smrti. Pár hodín pred vykonaním rozsudku v roku 1947 spáchali obaja sebevraždu pomocou granátu, ktorý im kumpáni do väzenia prepašovali v pomarančoch. V dopisoch na rozlúčku, ktoré sú v múzeu vystavené, uvádzajú, že “na smrť pôjdu s hrdosťou”.