V roku 1983 cestovali traja filmoví nadšenci do púšte Colorado Desert, kde chceli nájsť stratené egyptské Mesto faraónov. Vďaka indíciám z posmrtne vydanej autobiografia Cecila B. DeMillea, našli v piesku zakopané sfingy a faraónov.
DeMille vedel presne, kde mesto leží. Sám totiž nechal Mesto faraónov postaviť ako kulisu svojho veľkolepého nemého filmu z roku 1923 Desať prikázaní. Tím pozostávajúci z 1 500 pracovníkov tu postavil 220 metrový palác zdobený hieroglyfmi, štyrmi obrími sochami Ramessa II. a prístupovú cestu obklopenú 21 impozantnými päťtonovými sfingami.
Keď natáčanie skončilo (s meškaním a s presiahnutým rozpočtom), DeMilleovi zostala obrovská kolekcia sadrových budov a rekvizít. Previezť všetko späť do Hollywoodu by bolo neskutočne drahé, režisér však nechcel kulisy nechať len tak v púšti, kde by ich mohli tvorcovia nízko-nákladových snímok použiť na svoje filmy. DeMille nechal preto kulisy rozmontovať a ich časti pochovať v piesku.
Mesto faraónov tak ležalo ukryté v dunách 60 rokov. Keď sa filmár Peter Brosnan v DeMilleovom životopise dočítal, že udivení archeológovia možno v kalifornskej púšti objavia starý egyptský poklad, okamžite sa vydal DeMilleovo stratené mesto nájsť.
Brosnan našiel zakopané mesto s pomocou archeológov a ich radarov. Nedostatok financií a taktiež fakt, že k vykopávkam nemal povolenie, ho zastavili pred odhalením všetkých kulís. Sadrové rekvizity sa po vykopaní z piesku navyše rozpadali na prach.
Väčšina DeMilleovho mesta je dodnes ukrytá v púšti, pár vykopaných artefaktov (výbava maskérne, plechovky na filmové pásy a replika hlavy sfingy) sú vystavené v neďalekom Dunes Center.
