Sevanavank

Kláštorný komplex Sevanavank je „uzamknutý“ v objatí prírodnej krásy. Niet divu, že sa k nemu viažu dve miestne legendy. Čierno-oranžová stavba kostolov je zdobená oranžovými a zeleným andezitom a veľmi bohato zdobenými vápencovými Khachkarmi.

Komplex Sevanavank pochádza z obdobia 4. storočia. Krátko po tom, čo Svätý Gregor iluminátor v roku 301 prehovoril aby arménske kráľovstvo prijalo kresťanstvo za svoje oficiálne náboženstvo (ako prvé štátne zriadenie na svete), založil na ostrove v jazere Sevan dva kostoly. Kostol. sv. Harutiuna, ktorý teraz leží v troskách, bol s klenutou bazilikou a troma loďami postavený v typickom arménskom dizajne. V podobnom dizajne dodnes stojí St. Karapet. V 9. storočí princezná Mariam z dynastie Bagratumi založila na ostrove kostol sv. Arakelotsa, kostol apoštolov a kostol sv. Astvatsatsina. Okrem toho sa zalsúžila aj o rozšírenie a prestavbu existujúceho komplexu.

Podľa legendy sa princezná Miriam pustila do misie vybudovať 30 kostolov na počesť svojho zosnulého manžela po jeho predčasnej smrti. Následne sa jej vo sne zjavilo 12 apoštolov, ktorý preleteli ponad jazero Sevan a ukázali jej, kde by mala stavať.

Miestna legenda tiež hovorí o tom, ako jazero Sevan získalo svoje meno. Ashot II, známy tiež ako Ashot Yerkat alebo „Asho železný“, v 10. storočí pobýval na ostrove, keď bojoval proti arabským útočníkom. Hoci sa k nemu pridali aj miestny mnísi a rybári, arabská armáda prevyšovala ďaleko počtom tu arménsku. Miestny rybár poradil, že ich najlepšou šancou je vyplávať na jazero a zaútočiť za úsvitu, pričom za ich chrbtami vychádza slnko. Arabi oslepený slnkom boli nakoniec porazení. Uniformy a krv padlých vojakov zafarbili jazero na čiernu a pomenovali ho „Sev“, čo v arménčine znamená „čierny“.

V roku 1800 bol kláštorný komplex využívaný ako rehabilitačné centrum pre neprispôsobivých mníchov. Francúzsky cestovateľ Jean-Marie Chopin v 30. rokoch 20. storočia uviedol, že mníchom bol nariadený prísny režim disciplíny vrátane diéty bez mäsa a vína. Na ostrove neboli povolené ani žiadne ženské návštevy. Neskôr aj poznamenal, že mnísi prepisovali ručne biblie.

Počas industrializácie v prvej polovici 20. storočia sa z jazera vypustilo tak veľa vody, že hladina jazera klesla o takmer 20 metrov a ostrov sa stal polostrovom. Kláštor bol počas sovietskej éry opustený a v 90. rokoch bol obnovený ako historická pamiatka. Na polostrove sa teraz nachádza sídlo arménskych spisovateľov (kde sa môžeš aj ubytovať s prekrásnym výhľadom na jazero) a letný palác arménskeho prezidenta. Hoci polostrov nie je ostrovom už asi 90 rokov, Arméni ho stále nazývajú kghzi alebo „ostrov“.