Eritrejská železnica

Eritrejská železnica kedysi spájala prímorské prístavné mesto Massawa s vnútrozemským mestom Agordot a merala celkovo približne 190 kilometrov. Po tom, čo počas desaťročí konfliktu schátrala, sú úseky železnice opäť v prevádzke s veľkou časťou pôvodného vybavenia.

Železnica bola postavená v rokoch 1887 až 1932 počas talianskej koloniálnej okupácie a mala sa tiahnuť až k sudánskym hraniciam, ale plány na výstavbu zastavila taliansko-etiópska vojna. V rokoch talianskeho vojnového úsilia, počas druhej svetovej vojny, dosiahla železnica najvyššiu vyťaženosť, keď po nej cestovali státisíce cestujúcich a prevážali tony nákladu. Po porážke Talianska vo vojne však niektoré eritrejské lokomotívy a vagóny skonfiškovali Briti, aby ich použili vo svojej neďalekej východoafrickej kolónii Keňa.

Po anexii Eritrey Etiópiou železnica chátrala, v roku 1975 prestala slúžiť a o rok neskôr bola zatvorená. Po 30 rokoch intenzívneho konfliktu získala Eritrea v roku 1991 nezávislosť od Etiópie a o dva roky neskôr získala štatút štátu.

V roku 1994 začala eritrejská vláda realizovať projekt obnovy časti železnice, pričom trať Asmara – Massawa sa vrátila do prevádzky v roku 2003. Kým veľká časť železnice bola zničená v dôsledku všeobecného zanedbania a chátrania, veľké časti boli zničené počas boja za nezávislosť. Vozne a lokomotívy zhrdzaveli a stanice pozdĺž trate boli vykradnuté. Hoci eritrejská vláda prijala zahraničné ponuky na rekonštrukciu, nakoniec sa rozhodla pokračovať v obnove z vlastných zdrojov.

Dnes je jazda po železnici takmer výlučne privilégiom pre súkromné exkurzie. Vlak sa pohybuje rýchlosťou len približne 12 kilometrov za hodinu, čo sťažuje jeho komerčné využitie. Vozový park, ktorý sa používa na prepravu, je rovnaký ako pred viac ako sto rokmi. Železničná trať medzi Asmarou a Massawou je síce prevádzkyschopná, ale na návrat do plnej komerčnej prevádzky potrebuje modernizáciu a na rozšírenie funkčného dosahu do všetkých bývalých staníc je potrebných ešte veľa opráv. Údajne sa však diskutuje so Sudánom o investíciách do nadnárodného železničného systému, z ktorého by sa financovala kompletnejšia obnova siete.