Cukrovary Ghawr as-Safi

Keď navštívite archeologické nálezisko Tawahin es-Sukkar, arabsky „cukrovary“, uvidíte dobre zachované pozostatky priemyselného areálu, ktorý mal kedysi hospodársky význam približne porovnateľný s michiganskými automobilkami Henryho Forda.

Výskum lokality, ktorá sa nachádza neďaleko jordánskeho mesta Ghawr as-Safi a Mŕtveho mora, naznačuje prítomnosť ľudského osídlenia v rôznych historických obdobiach a okolie bolo obývané tisíce rokov. Najpozoruhodnejším archeologickým objektom sú však cukrovary. Pochádzajú z 11. storočia, keď sa cukor stal „peňažnou plodinou“ južnej Levanty.

Súčasťou výrobného zariadenia v tejto lokalite je východná a západná lisovňa a vodný rezervoár, ktorý sa používal na zavlažovanie a hospodárenie s vodnými zdrojmi. V neďalekej budove pracovníci varili surovú cukrovú trstinu a vyrábali z nej rafinovaný cukor, čo výskumníci odvodili z dôkazov fragmentov cukru nachádzajúcich sa na mieste nálezu.

Vedci sa domnievajú, že tento mlyn bol najväčším z desiatok, ktoré sa nachádzali v tejto oblasti, a výrazne zvýšil produkciu cukru. V skorších dobách bola sladkosť vzácnosťou, ktorú tvorilo sezónne ovocie alebo med. Na Strednom východe sa po prvýkrát začala masovo pestovať cukrová trstina z Polynézie a juhovýchodnej Ázie a obchodovalo sa s ňou po celom svete. (Do Európy sa vrátili križiaci, ktorí si z Blízkeho východu priniesli chuť na sladké pochúťky.) Až oveľa neskôr sa cukor stal natoľko bežným, že obchody ho poskytovali zadarmo. Po stáročia bol cukor hlavnou ekonomickou aktivitou tejto oblasti.

Od roku 2014 sa záchranné práce v Tawahin as-Sukkar zameriavajú na ochranu lokality a jej sprístupnenie návštevníkom.