V roku 1987 predstúpil študent umenia Armando García pred tijuanskú mestskú správu s návrhom postaviť uprostred námestia obrovskú sochu nahej ženy, ktorá by oslavovala storočie výročia od založenia mesta, ktoré pripadalo na rok 1989. Nikoho neprekvapí, že návrh bol zamietnutý.
García sa však nedal odradiť a výstavbu jednoducho premiestnil do prehliadaného ghetta, v ktorom sám býval. O dva roky neskôr i cez pochybnosti svojich učiteľov a spolužiakov dokončil stavbu päťposchodovej osemnásť-tonovej ženy týčiacu sa nad špinou ulice. Jej pravá ruka smeruje k nebu so vztýčeným malíčkom, čo symbolizuje polohu mesta na mape Mexika.
Obria žena, ktorú Armando García nazval Tijuana III Millennium, je medzi miestnymi známa ako La Mona, teda „panenka“. Garcíovi, ktorý vo vnútri sochy niekoľko rokov s manželkou býval, bola modelom bývala priateľka. Spálňa sa nachádza v hrudi sochy, študovňa v hlave, kuchyňa v bruchu a kúpelňa podľa očakávania v zadku.
Dnes už García býva v inej budove menom La Sirena, ktorá je však tiež v tvare obrej nahej ženy.
